Je tu však aj iná skúsenosť. Veľkí kandidáti - favoriti, spravidla veľmi znervóznejú vo chvíli, kedy im nejaký nezávislý kandidát začne šliapať na päty. Ich utkvelá predstava, že funkcia na ktorú kandidujú je „ICH" sa zrazu začne rozplývať a oni pochopia, že to, čo považovali za isté, isté nie je. Tento jav je vôbec veľmi zaujímavý - jav, kedy stranícky politik (celoštátny, alebo komunálny) v jednom momente akoby uveril vo vlastnú dokonalosť. Vtedy stráca súdnosť a začína byť smiešny, trápny, robí chyby a jeho výroky začínajú byť hysterické. Na takýto tlak totiž nie je zvyknutý.
Bez nároku na diplom zo psychológie si teraz dovolím malý exkurz do duší mojich doteraz známych protikandidátov na primátora Košíc - súčasného primátora Františka Knapíka a exministra zdravotníctva Richarda Rašiho. V tejto dvojici sa v Košiciach akoby zrážajú dva prúdy celoslovenskej politiky. Tá „stará", reprezentovaná SMEROM a dnešnou opozíciou a tá „nová" reprezentovaná dnešnou koalíciou. Klasický stret dvoch silných politických táborov, ktoré sa idú pobiť o mesto Košice. Za oboma kandidátmi stoja silné aparáty, politickí lídri, peniaze a záujmy obrovského množstva ľudí, firiem, združení a spolkov. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude pokiaľ budeme hovoriť o straníckych kandidátoch.
Ako psychológ - totálny amatér, si teraz dovolím povedať, že obaja páni sa cítia byť víťazmi. Do volieb idú s tým, že nad nich niet. Jeden je už primátor, druhý bol dokonca vo „veľkej politike" a ministroval. Je úplne jedno, čo ten prvý ako primátor urobil, respektíve neurobil a je úplne jedno aj to, čo ten druhý zo zdravotníctvom urobil, alebo neurobil. Je úplne jedno, aké problémy, dlhy a čo ja viem čo ešte po sebe zanechali, dôležité je len jedno - teraz sú z nich hrdí Košičania, ktorí majú radi naše mesto a radi by mu pomohli.
Nechcem sa s nimi hádať, ale jedno viem určite. Košice nepotrebujú primátora, ktorý visí na šnúrke politickej strany, alebo koalície. Takých sme tu mali od roku 1989 už niekoľko. Priniesli profit práve iba tým stranám, ktoré ich nominovali a nie mestu a občanom. Košice nepotrebujú primátorov, ktorí sa rozhodli kandidovať až potom, čo im odplávala iná veľká funkcia.
Som si istý, že Košice potrebujú primátora, ktorý bude mať odvahu pomenovať veci pravými menami, nebude vazalom politických strán a bude naozaj Košičanom. Taký primátor bude môcť aj reálne plniť svoje predvolebné sľuby a návrhy, pretože ich autorom je on sám a nie stranícka štruktúra, ktorá sleduje iba a výlučne ciele tejto štruktúry.